tag:blogger.com,1999:blog-66464203603183125662024-03-12T16:04:24.163-07:00मी वणीकरसर्वाच आपल्या ब्लॉग वर स्वागत आहे.
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.comBlogger17125tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-52366715366115539802017-04-27T18:39:00.000-07:002017-04-27T18:39:35.506-07:00अक्षय तृतीय साजरी करावी<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
अक्षय तृतीयेला ब्रह्मा व श्रीविष्णु यांच्या मिश्र लहरी उच्च देवतांच्या लोकांतून, म्हणजे सगुणलोकांतून पृथ्वीवर येतात. त्यामुळे पृथ्वीवरील सात्त्विकता १० टक्क्यांनी वाढते.<br />
<br />
अर्थ : सदोदित किंवा सातत्याने सुख व समृद्धि प्राप्त करून देणार्या देवतेची अक्षय तृतीयेच्या दिवशी कृतज्ञतेचा भाव ठेवून केलेल्या उपासनेमुळे आपल्यावर होणार्या त्या देवतेच्या कृपादृष्टीचा कधीही क्षय होत नाही. देवतेची कृपादृष्टि सदोदित आपल्यावर रहाण्यासाठी अक्षय तृतीयेला कृतज्ञ भाव ठेवून तिची उपासना करणे.<br />
<br />
मूर्तिका पूजन : सदोदित कृपादृष्टि ठेवणार्या मूर्तिकेमुळेच आपल्याला धान्यलक्ष्मी, धनलक्ष्मी व वैभवलक्ष्मी यांची प्राप्ति होते. अक्षयतृतिया हा दिवस म्हणजे कृतज्ञ भाव ठेवून मूर्तिकेची उपासना करण्याचा दिवस.<br />
<br />
मातीत आळी घालणे व पेरणी : पावसाळा तोंडावर घेऊन अक्षय तृतीया येते. वर्षाऋतूच्या आगमनाचा, म्हणजे मृग नक्षत्राचा व या तिथीचा घनिष्ट संबंध आहे. (घनिष्ट संबंध म्हणजे शुद्ध किंवा चांगल्या हेतूने परस्परांशी असेलेले घट्ट संबंध.) गुढीपाडव्याच्या शुभमुहूर्तावर नांगरलेल्या शेतजमिनीचे अक्षय तृतीयेपर्यंत मशागत करण्याचे काम पूर्ण करावे. (मशागत म्हणजे नांगरलेल्या शेतजमिनीची साफसफाई करून खत मिश्रित मातीच्या थरांना खालीवर करणे.) अक्षय तृतीयेच्या दिवशी मशागत केलेल्या जमिनीतील मूर्तिकेचे कृतज्ञ भाव ठेवून पूजन करावे. त्यानंतर पूजन केलेल्या मूर्तिकेमध्ये आळी घालावीत व त्या आळयांमध्ये बियाने पेरावे. अक्षय तृतीयेच्या मुहूर्तावर बियाणे पेरण्यास सुरुवात केल्यास त्या बियाणांपासून विपुल धान्य पिकते व कधीही बियाणाला तोटा पडत नाही. त्यामुळे वैभव प्राप्त होते. (बियाणे म्हणजे मळणीतील धान्य आपल्या आवश्यकतेनुसार बाजूला काढून घेऊन उरलेले धान्य स्वत:ला व इतरांना पुढच्या पेरणीसाठी राखून ठेवणे.)<br />
(पूर्वीच्या काळी पावसाचे प्रमाण जास्त असल्याकारणाने एकदा पावसाला सुरुवात झाली की, सतत पाऊस पडत राहिल्याने सुपिक जमिनीतील चिकट मातीमध्ये आळी करून बियाणे पेरणी करणे शक्य होत नसे. त्यामुळे पावसाळा तोंडावर असतांना मशागत केलेल्या भुसभूशीत मातीमध्ये बियाणे पेरणे सोपे होत असे. अक्षय तृतियेच्या शुभमूहुर्तावर म्हणजेच पावसाला सुरुवात होण्यापूर्वी पेरणीची कामे पूर्ण केली जात असत. हल्ली पावसाचे प्रमाण अगदीच कमी असल्याने व शास्त्राप्रमाणे पेरणी न केल्याने जमिनी नापिक होत चालल्या आहेत व कसदार धान्य पिकण्याचे प्रमाणही कमी झाले आहे.)<br />
<br />
वृक्षरोपण : अक्षय तृतियेच्या शुभमुहूर्तावर आळी करून लावलेल्या फळबागा भरघोस फळ उत्पादन देतात. तसेच आयुर्वेदात सांगितलेल्या औषधी वनस्पतीही अक्षय तृतियेच्या मुहूर्तावर रोवल्यास या वनस्पतींचा क्षय होत नाही, म्हणजेच औषधी वनस्पतींचा तुटवडा भासत नाही.<br />
<br />
अक्षय तृतियेच्या दिवशी श्रीविष्णुसहित वैभवलक्ष्मीच्या प्रतिमेचे पूजन करण्याचे महत्त्व : अक्षय तृतियेच्या दिवशी राजाने किंवा प्रजेच्या पालनपोषणाची जबाबदारी असणार्यांनी सामूहिकरीत्या राजवाड्यात किंवा सामूहिक पूजाविधीच्या ठिकाणी श्रीविष्णुसहित वैभवलक्ष्मीच्या प्रतिमेचे कृतज्ञतेचा भाव ठेवून भक्तिभावाने पूजन करावे. यामुळे प्रजा सुखी व समृद्ध होते. लक्ष्मीदेवीची कृपाच आपल्यावर होत नाही; कारण लक्ष्मीदेवी ही श्रीविष्णूची शक्ति आहे. जेथे श्रीविष्णूलाच बोलावणे नाही, तर त्याच्यासोबत किंवा त्याच्यात असणारी त्याची शक्ति कशी बरे पूजास्थळी येऊन कृपा करेल ? म्हणून कोणत्याही रूपातील श्रीलक्ष्मी पूजनाच्या वेळी श्रीविष्णूला प्रथम आवाहन करावे व नंतर श्रीलक्ष्मीलाही आवाहन करावे. त्यामुळे उपासकाला लक्ष्मीतत्त्वाचा जास्तीत जास्त लाभ होतो.</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-12282572764163276732015-10-22T01:54:00.001-07:002015-10-22T01:54:27.915-07:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-VhGUhm-SFUU/ViijDGmhNqI/AAAAAAAAAN0/332s52uAyqU/s1600/sushant.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="425" src="http://2.bp.blogspot.com/-VhGUhm-SFUU/ViijDGmhNqI/AAAAAAAAAN0/332s52uAyqU/s640/sushant.jpg" width="640" /></a></div>
<h2 style="text-align: center;">
<b><u><span style="color: #351c75;"><a href="http://files.appsgeyser.com/mivanikar.apk">वणी जगदंबा माता मंदिर </a></span></u></b></h2>
<div>
<b><u><br /></u></b></div>
<br /></div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-74668187146512156502015-10-22T01:38:00.000-07:002015-10-22T01:38:02.175-07:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-ohpJsOpW5YE/ViifIIrl7VI/AAAAAAAAANg/Xub6oSRXfq0/s1600/12167768_879377192169092_1586920864_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://4.bp.blogspot.com/-ohpJsOpW5YE/ViifIIrl7VI/AAAAAAAAANg/Xub6oSRXfq0/s320/12167768_879377192169092_1586920864_n.jpg" width="236" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span style="color: magenta;"><a href="http://www.facebook.com/mivanikar">हा फोटो सप्तश्रुंगी गडाचा ५२ वर्षा अगोदरच आहे </a></span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span style="color: magenta;"><a href="http://www.facebook.com/mivanikar"> त्या ठिकाणी असलेले निसर्ग दिसतोय सुंदर </a></span></b></div>
</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-17952909512401105432015-10-14T06:19:00.003-07:002015-10-14T06:19:57.026-07:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2 style="text-align: center;">
<span style="color: #cc0000;"><u><b>नवरात्रीमागील इतिहास</b></u></span></h2>
<br />१. रामाच्या हातून रावणाचा वध व्हावा, या उद्देशाने नारदाने रामाला नवरात्रीचे व्रत करायला सांगितले. नंतर हे व्रत पूर्ण केल्यावर रामाने लंकेवर स्वारी करून शेवटी रावणाला ठार मारले.<br /><br />२. महिषासुर नावाच्या असुराशी प्रतिपदा ते नवमी असे नऊ दिवस युद्ध करून देवीने नवमीला रात्री असुराला मारले. तेव्हापासून तिला महिषासुरमर्दिनी म्हणू लागले.<br /><br /><br />२.<span style="color: blue;"><b> नवरात्रीमागील महत्त्व</b></span><br />१. `जगात जेव्हा-जेव्हा तामसी, आसुरी व क्रूर लोक प्रबळ होऊन, सात्त्विक, उदारात्मक व धर्मनिष्ठ सज्जनांना छळतात, तेव्हा देवी धर्मसंस्थापनेकरता पुन:पुन्हा अवतार घेते.<br /><br />`उपांग ललिता' ही जगज्जननी, जगद्धात्री, पालन पोषण करणारी; लक्ष्मी ही संपत्ती दायिनी; काली ही संहारकर्ती, अशा स्वरूपात नवरात्रात उपासना व पूजन होते.<br /><br />२. नवरात्रीत देवीतत्त्व नेहमीपेक्षा १००० पटीने कार्यरत असते. देवीतत्त्वाचा अधिकाधिक लाभ मिळण्यासाठी नवरात्रीच्या काळात `श्री दुर्गादेव्यै नम: ।'' हा नामजप जास्तीतजास्त करावा.<br /><br /><br />३<b>. <span style="color: purple;">घटस्थापना</span></b><br /><br /> घटस्थापना करतांना ज्या पदार्थांत देवतांकडून सात्त्विक लहरी आकर्षित करून घेण्याची क्षमता जास्त असते, ते पदार्थ घटात वापरतात. त्यामुळे ईश्वराकडून आकर्षित झालेली शक्ती त्यात साठवली जाऊन ती शस्त्रपूजेच्या वेळी मिळते. शास्त्रानुसार घटस्थापना केली, तर देवतेचे ३० टक्के तत्त्व (शक्ती) मिळते.<br /><br /><br />४ .<b><span style="color: orange;">अखंड दीपप्रज्वलन करणे</span></b><br /><br /> दीप हे तेजाचे प्रतीक आहे व नवरात्रात वायूमंडल शक्तीतत्त्वात्मक तेजाने भारित असल्याने सतत तेवत असलेल्या दीपाच्या ज्योतीकडे तेजतत्त्वात्मक लहरी आकृष्ट होतात. अखंड दीपप्रज्वलनाने या लहरींचे वास्तूत सातत्याने संक्रमण होते; म्हणून दीप अखंड तेवत ठेवण्याला नवरात्रात महत्त्व आहे.<br /><br /><br />५ . <b><span style="color: #990000;">नऊही दिवस देवीला नैवेद्य दाखवणे :</span></b><br /><br /> नवरात्रात देवीच्या नैवेद्यासाठी नेहमीसारखेच सात्त्विक पदार्थांचे जेवण बनवावे. नेहमीच्या पदार्थांव्यतिरिक्त विशेषकरून पुरण व वरण या पदार्थांचा समावेश करावा.<br /><br /><br /><br />६ .<b><span style="color: #4c1130;"> देवीची ओटी भरण्याची योग्य पद्धत कोणती ?</span></b><br />अ. देवीला अर्पण करावयाची साडी सुती किंवा रेशमी असावी; कारण या धाग्यांमध्ये देवतेकडून येणार्या सात्त्विक लहरी ग्रहण करण्याची व धरून ठेवण्याची क्षमता इतर धाग्यांच्या तुलनेत अधिक असते.<br /><br />आ. दोन्ही हातांच्या ओंजळीत साडी, त्यावर खण व त्यावर नारळ (नारळाची शेंडी देवीच्या दिशेने येईल, असा) ठेवून, आपल्या हाताची ओंजळ छातीसमोर येईल, अशा पद्धतीने देवीसमोर उभे रहावे.<br /><br />इ. देवीकडून चैतन्य मिळावे व आपली आध्यात्मिक उन्नती व्हावी, यांसाठी देवीला भावपूर्ण प्रार्थना करावी<br />.<br /><br />ई. साडी, खण व नारळ देवीच्या चरणांवर अर्पण करावा. त्यानंतर तांदळाने तिची ओटी भरावी. तांदूळ हे सर्वसमावेशक असल्याने चैतन्य ग्रहण व प्रक्षेपण करण्यात अग्रेसर असतात. त्यामुळे प्राधान्याने तांदळाचा ओटीत समावेश केला जातो.<br /><br />उ. त्यानंतर देवीच्या चरणांवरील वस्त्र तिचा प्रसाद म्हणून परिधान करावे व नारळ प्रसाद म्हणून ग्रहण करावा.<br /><br />७ . <i><b><span style="color: magenta;">कुमारिका-पूजन कसे करावे ?</span></b></i><br />१. नवरात्रामध्ये नऊ दिवस दररोज एक याप्रमाणे कुमारिकेला मानाने घरी बोलवावे. `नवरात्रामधील कोणत्याही एका दिवशी `नऊ'' या विषम संख्येत कुमारिकांना बोलवण्याचीही पद्धत आहे.<br /><br />२. कुमारिकांना बसण्यासाठी घोंगडे (आसन) द्यावे.<br /><br />३. त्यांच्यातील देवीतत्त्व जागृत झाले आहे, या भावाने त्यांची पाद्यपूजा करावी.<br /><br />४. देवीला आवडणारे भोजन कुमारिकांना केळीच्या पानावर वाढावे. (देवीला खीरपुरी आवडते.)<br /><br />५. कुमारिकांना नवे वस्त्र देऊन त्यांना आदिशक्तीचे रूप मानून भावपूर्ण नमस्कार करावा.'<br /><br /><br /><br />८. देवीपूजनाच्या वेळी शक्तीतत्त्व आकृष्ट करणार्या रांगोळया<br /><br />अध्यात्मशास्त्रदृष्ट्या प्रत्येक देवता म्हणजे विशिष्ट तत्त्व. शक्तीतत्त्व आकर्षित करण्यासाठी जसे देवीला शेवंती, निशिगंध, कमळ इत्यादी फुले वहातात, तसे काही आकृतीबंधांमुळेही शक्तीतत्त्व आकर्षित होण्यास मदत होते; म्हणून अशा आकृतीबंधांनी युक्त रांगोळी काढतात. (असे काही आकृतीबंध पुढे तक्त्यात दिले आहेत.)<br /><br /><br />रंगांनुसार रांगोळीत देवतेचे तत्त्व आकृष्ट होणे<br /><br /><br />९ .<u><i><b><span style="color: #351c75;"> `गरबा खेळणे'' म्हणजे काय ?</span></b></i></u><br /><br />गरबा खेळणे'' यालाच हिंदु धर्मात टाळयांच्या लयबद्ध गजरात देवीचे भक्तीरसपूर्ण गुणगानात्मक भजन करणे, असे म्हणतात. गरबा खेळणे, म्हणजे टाळयांच्या माध्यमातून श्री दुर्गादेवीला ध्यानातून जागृत करून तिला ब्रह्मांडासाठी कार्य करण्यासाठी मारक रूप घेण्यास आवाहन करणे. टाळीच्या आघातातून तेजाची निर्मिती होते. त्यामुळे देवीच्या मारक रूपाला जागृत करणे शक्य होते. तसेच टाळया वाजवून गोलाकार फेर धरून देवीला आवाहन करणारी भक्तीयुक्त भजने म्हटल्याने देवीप्रति भाव जागृत होण्यास मदत होते. गरब्याच्या वेळी गोलाकार फेर धरून केलेले मंडल हे घटाचे प्रतीक असते.</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-2815257758224217892014-01-28T03:44:00.001-08:002014-01-28T03:44:57.555-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-6Ndc_yJMq4I/UueWf-JafFI/AAAAAAAAAHE/bjhKRg4XM68/s1600/58.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-6Ndc_yJMq4I/UueWf-JafFI/AAAAAAAAAHE/bjhKRg4XM68/s1600/58.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-nelMrMtNXGs/UueWeQ3PaZI/AAAAAAAAAG8/vO-neM6sEVA/s1600/IMAG0943+copy.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-nelMrMtNXGs/UueWeQ3PaZI/AAAAAAAAAG8/vO-neM6sEVA/s1600/IMAG0943+copy.jpg" height="213" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-QLO8teUw18k/UueWdf38OgI/AAAAAAAAAG0/py5yvEqfAks/s1600/Photo-4602+copy.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-QLO8teUw18k/UueWdf38OgI/AAAAAAAAAG0/py5yvEqfAks/s1600/Photo-4602+copy.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
जगदंबा मातेचे मंदिर वणी तील एक अप्रतीम कलाकृती </div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-28907824795975605372014-01-28T03:27:00.000-08:002014-01-28T03:27:30.390-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-cPoy6ZPAWvA/UueT3At9t7I/AAAAAAAAAGc/Y1_czaFKPqQ/s1600/13890989780631.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-cPoy6ZPAWvA/UueT3At9t7I/AAAAAAAAAGc/Y1_czaFKPqQ/s1600/13890989780631.jpg" height="212" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-XG0dTas3o5Y/UueT0GC9qfI/AAAAAAAAAGU/boKwW2hawww/s1600/IMG_1973%E0%A4%B5%E0%A4%A3%E0%A5%80.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-XG0dTas3o5Y/UueT0GC9qfI/AAAAAAAAAGU/boKwW2hawww/s1600/IMG_1973%E0%A4%B5%E0%A4%A3%E0%A5%80.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-5gPSoNxKdZQ/UueTz4dAROI/AAAAAAAAAGM/S-sU_wOqNuA/s1600/Vani.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-5gPSoNxKdZQ/UueTz4dAROI/AAAAAAAAAGM/S-sU_wOqNuA/s1600/Vani.jpg" height="213" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-76KUB1mJqDo/UueT3LuorUI/AAAAAAAAAGg/-n18XnQMyJ8/s1600/%E0%A4%85%E0%A4%B5%E0%A4%BF0179.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-76KUB1mJqDo/UueT3LuorUI/AAAAAAAAAGg/-n18XnQMyJ8/s1600/%E0%A4%85%E0%A4%B5%E0%A4%BF0179.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
निसर्गात दडलेली आमची वणी ..............................................</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-92077106694178981292014-01-28T03:24:00.001-08:002014-01-28T03:24:34.582-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
गडद टेकडी दिसत illuminated मंदिर पवित्र जागा</div>
<div>
<div>
<br /></div>
<div>
रात्री पहा Saptashrungi मंदिर Illuminated</div>
<div>
Saptashrungi मंदिर सर्वात महत्वाचे सण , " चैत्र उत्सव " Chaitrotsav आहे . सण राम नवमी ( चैत्र हिंदू महिन्याच्या तेजस्वी पंधरवडा मध्ये नवव्या चंद्राचा दिवस ) रोजी सुरु चैत्र Poornima ( पूर्ण चंद्र दिवस ) , सण सर्वात दिवशी culminates . [ 17 ] सण देखील द्वारे विशेषत उपस्थित आहे निपुत्रिक महिला मुलांसाठी देवी यांचे आशीर्वाद मिळविण्याच्या vows बनवून . सुमारे 250.000 शेवटच्या दिवशी सण हजर म्हणून अनेक दशलक्ष 1 म्हणून नऊ दिवस उत्सव शेवटच्या तीन दिवसांत गोळा . भक्त महाराष्ट्र , गुजरात , मध्य प्रदेश आणि राजस्थान या राज्यांमधे येतात . अनेक भक्त देखील नाशिक ( 60 किलोमीटर ( 37 मैल ) ) , धुळे ( 150 किलोमीटर ( 93 मैल ) ) आणि इतर शहरे पासून सर्व मार्ग चाला . [ 18 ] भक्त अनेकदा ( pradakshina पहा) संपूर्ण टेकडी प्रदिक्षणा घालणे . हिंदू सहसा देवी चे चिन्ह डोंगर उतार वर कोरलेली असल्यामुळे तथापि , संपूर्ण हिल circumbulated केले आहे , देवदेवता किंवा खाजगी खोली circumbulate . देवी , ( पाच आणि अमरत्व च्या nectar अर्थ अमृता अर्थ panch ) panchamruta सह ( abhisheka पहा) सहसा मध , साखर , दूध , दही , आणि तूप , सण दरम्यान दररोज एक मिश्रण bathed आहे . उपान्त्य दिवस ( चौदाव्या चंद्राचा दिवस ) रोजी , देवी ' बॅनर उपासना आहे आणि शेवटी मध्यरात्री हिल पीक वर hoisted गावात Daregaon गावातील प्रमुख मोहरे ( gavali पाटील ) आणि उपस्थिती गावात माध्यमातून paraded . शेवटच्या दिवशी भाविक पवित्र ध्वज दर्शन ( करण्यासाठी कदर भरावे ) घेणे टेकडीचा माथा भेट द्या. या समारंभात किमान 15 शतक पासून आयोजित करण्यात झाली आहे . ( व्रत ) सण दरम्यान तो पूर्ण . [ 14 ] [ 19 ] [ 20 ] एक navas वापरले कोण भक्त</div>
<div>
या निमित्त धान्य , फुलं , coconuts , पैसा किंवा दागिने रोजी देवदेवता केलेले अर्पण आहे . सूर्य कुंड पासून आणले पाणी देवदेवता अभिषेक ( विधी बाथ ) दैनंदिन सेवा केल्यानंतर , उकळत्या तांदूळ , दूध आणि साखर केलेल्या kheer च्या अर्पण देवी केली जाते . Turis म्हणून ओळखले पिठ आणि लोणी बनलेले केक्स देखील देण्यात येतात . दागिने वगळता सर्व उपायने , नंतर मंदिराच्या आनुवंशिक रक्षक आहेत कोण Bhopas द्वारे दूर नेले जातात . [ 19 ] [ 20 ]</div>
<div>
अश्विन ( हिंदू कॅलेंडर महिना ) शुक्ल पक्ष Dashami मध्ये एक मोठा उत्सव ( सण ) या ठिकाणी आयोजित आहे . Dussera आणि Navaratri नऊ दिवस , मंदिर भक्त हजारो flocked केल्यावर , मंदिरात प्रमुख उत्सव आहेत . मंदिर त्यानंतर हिंदू Lunar दिनदर्शिका मते , मंगळवार आणि शुक्रवार आणि आठव्या नवव्या आणि चौदाव्या दिवस देवी पूजेचे ( उपासना ) अर्पण करण्यासाठी विशेषतः विशेष दिवस आहेत . [ 2 ] [ 7 ] [ 14 ] साजरा इतर सण गुढी आहेत Padwa , Gokulashtami , Navratrotsav , Kojagiri , Laxmipujan , हरिहर Bhet आणि भाविक मोठ्या संख्येने उपस्थित असलेल्या , अधिक अनेक . [ 7 ]</div>
<div>
एक दुकान हिरव्या आणि लाल पितांबर आणि विक्रीवरील कुंकू</div>
<div>
<br /></div>
<div>
एक नमुनेदार दुकान विक्री पितांबर , बाटल्या , फुलं , coconuts आणि पॅकेट मध्ये प्रसाद मध्ये लाल कुंकू .</div>
<div>
भक्त त्यानंतर विधी देवी करण्यासाठी coconuts आणि रेशीम कापड अर्पण आणि देखील Sari आणि Choli ( स्त्रियांचा पोलका ) स्वरूपात आहेत . [ 7 ] देवदेवता केलेले इतर पारंपारिक अर्पण डोळे चांदी बनलेले , आणि कुंकू एक मंडळ करत आहोत Navratra दरम्यान देवीची आतील चालता फिरता रस्ता सुमारे योग्य रचनेमध्ये . सात शंभर अध्याय असलेल्या देवीची चरित्र आहे जे Saptashati , देखील अनेक भक्त द्वारे recited आहे . [ 7 ]</div>
<div>
महाराष्ट्र Kathar किंवा Kutadi समुदाय Pachvi समारंभ निरीक्षण करताना , कुटुंबातील लहान मुलाची प्रसुतिनंतर , त्यांच्या कुटुंबाच्या देवदेवता Saptashrungi करण्यासाठी यजणे तसेच ते 12 वर मुलाचे नामकरण समारंभ धरा हे खालील एक शेळी एक त्याग ऑफर दिवस . [ 21 ]</div>
<div>
गोंधळ , एक प्राचीन लोकसाहित्याचा नृत्य - नाटक Gondali , Bhutye , Aaradhi आणि नाईक समुदाय राहण्याचे भक्त द्वारे देवदेवता आधी दिली जाते. गोंधळ नृत्य सुरू कोण Gondhalis देखील विवाहसोहळा आणि अनेक प्रमुख कुटुंब festivities दरम्यान गोंधळ करण्यासाठी आमंत्रित आहात . सहसा रात्री झालेल्या Gondhali कामगिरी , झांजा च्या बरोबर वापरण्यात येणारी वस्तू , लहान ड्रम , Sambal आणि Tuntune किंवा एक स्ट्रिंग इन्स्ट्रुमेंट सह गात दाखल्याची पूर्तता आहे .<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-wtZ4YGytt6A/UueTScLe2KI/AAAAAAAAAGE/0USGvRGV794/s1600/220px-Saptashrungi_temple_at_night.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-wtZ4YGytt6A/UueTScLe2KI/AAAAAAAAAGE/0USGvRGV794/s1600/220px-Saptashrungi_temple_at_night.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
</div>
</div>
</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-64926762441827809422014-01-12T06:21:00.003-08:002014-01-12T06:21:46.555-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-gFi5p22U_Ag/UtKknImY5hI/AAAAAAAAAEg/DslEOlBRx5U/s1600/DSCF0934.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-gFi5p22U_Ag/UtKknImY5hI/AAAAAAAAAEg/DslEOlBRx5U/s1600/DSCF0934.JPG" height="360" width="640" /></a></div>
<span style="color: red;">एक दृश्य नांदुरीच ...............................................</span> </div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-45487577969136680942014-01-11T23:25:00.008-08:002014-01-11T23:25:57.833-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<table class="contentpaneopen" style="background-color: white; border: none; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td class="contentheading" style="color: #7c882a; font-size: 1.7em; font-weight: bold; line-height: 1.8em; margin: 0px; padding: 0px; width: 156px;" width="100%">गडावरील पवित्र तीर्थ</td></tr>
</tbody></table>
<table class="contentpaneopen" style="background-color: white; border: none; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;" valign="top"><table border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="color: #333333; font-size: 1em; margin: 0px; padding: 0px; width: 0px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;"><div style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="h4" style="color: #fa8904; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10pt; margin: 0px; padding: 0px;">1.कालीकुंड व सुर्यकुंड</span></div>
<div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">पुर्वी सप्तश्रृंग गडावर 108 कुंडे असल्याचा उल्लेख आहे.सध्या प्रत्याक्षात 10 ते 15 कुंडे दिसतात. बाकीची कुंडे बुजली असावीत. गडावरून पुर्व दिशेने गेले की मारूतीचे मंदिर व थोडे पुढे गेले की दाजीबा महाराजांच्या समाधी लागते. दाजीबा महाराजांच्या समाधीपासुन जवळ्च सुर्यकुंड व कालीकुंड हे लागतात. ही दोन कुंडे पेशवेंचे सरदार छत्रसिंग ठोके यांनी बांधली. याच कुंडाचा पाण्याचा वापर श्री. भगवतीच्या दैनंदीन स्नानासाठी केला जातो.</span></div>
</div>
</div>
</td></tr>
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;"><div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<img align="left" border="0" src="http://saptashrungi.org/images/stories/mataimage/Img_Teerth.jpg" style="border: 0px; margin: 0px; padding: 0px;" /></div>
</td></tr>
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;"><div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="h4" style="color: #fa8904; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10pt; margin: 0px; padding: 0px;">2. जलगुंफा</span></div>
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">या नावाने एक तिर्थ खाली कपारीत आहे. ते नैसर्गिक पर्वत पोखरणीत आहे. ती पोखरणी देवीच्या पायापासुन उगम पावली. असे म्हणतात तेथे भंयकर अंधार असल्यामुळे पाण्याचा किती थांग आहे हे सांगता येणार नाही. पोखरणीचे मुख पुर्वेकडे असल्यामुळे सकाळच्या सूयकिरणांनी अधुंक उजेड पडतो. तिर्थावरील पाणी बफासारखे थंड आहे. तसेच यात तीन डोळयांचा मासा असून त्याच्या स्पशाने लोखंडाचे सुवण होते असे सांगितले जाते. तसेस असेही सांगितले आहे की, या पर्वतावर आणखी एक विचित्र वृक्ष आहे. त्याची पाने काशाच्या स्पशाने मृतीकामय होतात. तिचे पाणी पाच प्रहरापर्यंत ठेऊन अग्नीचा स्पर्श केला म्हणजे त्याचे रोप बनते. जलगुंफेतील या तीर्थास मछतीर्थ असेही म्हणतात.</span></div>
<div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
</div>
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="h4" style="color: #fa8904; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10pt; margin: 0px; padding: 0px;">३. शिवतिर्थ</span></div>
<div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<div align="left" style="padding: 0.5em 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">सप्तश्रृंग गडाच्या दक्षिणेस शिवालय नामक एक पुण्यकारक तिर्थ आहे. हेच ते गिरीजातिर्थ व शिवतीर्थ होय. पूर्वी याचे बांधकाम पुण्यश्लोक अहिल्याबाई होळकर यांनी केले. परंतु त्याची पडझड झाल्याने ट्रस्टने त्याचा नुकताच जिर्णोध्दार केला असून तेथे स्नानाबरोबरच वस्त्रांतर गृहाची व्यवस्था केली आहे. या कुंडात स्नान केल्यास विविध तापापासून मुक्तता मिळते, अशी भाविकांची श्रध्दा आहे. या तिर्थात सर्व देवांनी स्नान करुन जो कोणी पिंड श्राध्द करील तो पितरासहित जगदंबा स्वरुपास प्राप्त होईल. तिर्थाजवळ आणखी एक हेमाडपंथी सिध्देश्वर मंदिर आहे. जवळच एक मारोतीचे मंदिर आहे. मंदिराच्या बाहेरच लाकडी खांबाची जागा आहे. येथे पूर्वी मल्लखांब होता. मल्लखांबाचे मुळ स्थान हेच आहे. मल्लविद्येचे गुरु बाळंभट दादा देवधर यांना श्री मारुती या विद्येचे येथे धडे दिले व येथूनच मल्लखांब विद्या पुढे सुरु झाल्याची उदाहरणे सापडतात.</span></div>
</div>
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="h4" style="color: #fa8904; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10pt; margin: 0px; padding: 0px;">४. तांबुलतिर्थ</span></div>
<div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<div align="left" style="padding: 0.5em 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">सप्तश्रृंग देवीच्या मागील बाजूला थोडे उत्तरेकडे एक अष्टकोनी कुंड आहे. या पाण्याचा रंग तांबडा आहे. देवीने पानाचा विडा खाउन या बाजूला टाकल्यामुळे पाणी व जमिनीचा काही भाग तांबडया रंगाचा झाला. त्यामुळे या तिर्थाला तांबूल तिर्थ असे म्हणतात. तसेच एक काजल तिर्थ आहे. याचे पाणी काळे आहे. देवीने काजळ घातलेले डोळे येथे धुतले म्हणूण यास काजळ तीर्थ असे म्हणतात. शिवालया तलावाच्या पश्चिमेस गंगा यमुना नावाची दोन कुंडे शेजारी-शेजारी आहेत. यमुना कुंडाचे पाणी काळेभोर व रुचकर आहे. या कुंडापासून थोडे दक्षिणेस गेल्यास पूर्वाभिमुख गणपती मंदिर आहे. पूर्वी वणी कडून गडावर येण्यासाठी याच दगडी पाय-यांच्या मार्गाने गडावर येऊन गणेश मंदिराजवळ विश्रांतीसाठी थांबत असत. येथे पण दगडाचा कोरीव कोरलेले पाण्याचे तळे असून त्याचा वापर पिण्यासाठी करीत असत.</span></div>
</div>
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="h4" style="color: #fa8904; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10pt; margin: 0px; padding: 0px;">५. मार्कंण्डेय दर्शन</span></div>
<div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<div align="left" style="padding: 0.5em 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">सप्तश्रृंग परिसर अनेक पवित्र ठिकानांनी पवित्र झाला आहे. त्यात मार्कंण्डेय ऋषिंचा उल्लेख महत्वाचा ठरतो. सप्तश्रृंगीचे मुख पुर्वेकडे आहे. तेंव्हा समोरील मार्कंण्डेय डोंगर नजरेत भरतो. मार्कंण्डेय भृगृ वंशातील त्रेता युगात झाले. प्रारंभी ते अल्पायुशी होते, परंतु सप्तर्षींचे आशिर्वादाने दिर्घायु झाले. धर्मराज वनवासात असताना मार्कंण्डेय ऋषींनी त्याला अनेक वृतांत कथन केले. कल्पातीच्या वटवृक्षाचे व प्रलयाचे दर्शन मार्कंण्डेय ऋषींना झाले होते. वयाचे साठ वर्ष पूर्ण झाल्यावर दिर्घायुष्य प्राप्तीसाठी जी शांती करतात तिच्यात प्रमुख देवता मार्कंण्डेय हीच असते. याच गडावर मार्कंण्डेय ऋषीं आसनस्थ होऊन देवीला तिच्या पराक्रमाचा कथा ऐकवत व देवी किंचित मान वाकडी करुन ऐकत असे. मार्कंण्डेय ऋषी चिरंजीव होऊन सर्व देवात श्रेष्ठ ठरले.</span></div>
</div>
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="h4" style="color: #fa8904; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10pt; margin: 0px; padding: 0px;">६. शितकडा</span></div>
<div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<div align="left" style="padding: 0.5em 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">याला सतीचा कडा असेही म्हणतात. शिवालय तिर्थापासून थोडयाच अंतरावर शितकडा नावाची दरी आहे. ही दरी सुमारे १२०० फूट खोल असून हा कडा खूप ऊंच व सरळ आहे. या कडयाचा वापर बलिदानासाठी उपयोगी होईल. गडावर काही संकट आल्यास काही होऊ नये म्हणूण तेथे पशू बळी देण्याची पध्दत होती. याला भाग देणे असे म्हणत. तसेच देवीची कृपा व्हावी म्हणूण या कडयावरुन लोटून बळी दिला जाई. या कडयाबद्दल एक विचित्र अख्यायिका आहे. फार फार वर्षापूर्वी एका बाईने नवस केला होता की, तिला जर मुलगा झाला तर ती मुलासह सप्तश्रृंग गड चढून येणार होती व मुलासह दर्शन घेऊन देवीला नमस्कार करुन बैलगाडीतून शितकडा उतरणार होती. शितकडा म्हणजे कुठलीही वस्तू कडयावरुन खाली टाकली तर तिचे भाताच्या शिता सारखे तुकडे तुकडे होणे. देवी बाईच्या इच्छेप्रमाणे नवसाला पावली व बाईला मुलगा झाला. नवस फेडण्यासाठी ती बाई आपल्या मुलाला घेऊन गाडीत बसली. आपल्या नव-याला तिने गाडी शितकडयावरुन नेण्यास सांगून मी केलेला नवस फेडावयाचा आहे. असे सांगितले. तिचा नवरा तयार होईना. शेवटी त्या बाईचा घरगडी बैलगाडी चालविण्यास तयार झाला. सर्वांनी देवीची करुणा भाकली. घरगडी, बैलगाडी, बाई व मुलगा कडयावरुन सुखरुप खाली उतरले. हा भयास नवस देवीने बाईकडून फेडून घेतला. आजही शितकडयावर गाडीच्या चाकोर्या दिसतात. या कडयाच्या वरच्या बाजूस वा-याचा झोत मोठा असतो. सध्या येथे कडयाचा वरील भाग कुंपन घालून सुरक्षित केलेला आहे. हा कडा पवित्र समजून लोक दर्शन घेतात.</span></div>
</div>
</td></tr>
</tbody></table>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-75945764275413071102014-01-11T23:25:00.005-08:002014-01-11T23:25:31.783-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<table class="contentpaneopen" style="background-color: white; border: none; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td class="contentheading" style="color: #7c882a; font-size: 1.7em; font-weight: bold; line-height: 1.8em; margin: 0px; padding: 0px; width: 206px;" width="100%">सप्तश्रृंगी गड एक तपोभूमी</td></tr>
</tbody></table>
<table class="contentpaneopen" style="background-color: white; border: none; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;" valign="top"><table border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="color: #333333; font-size: 1em; height: 565px; margin: 0px; padding: 0px; width: 497px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;"><div style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="h4" style="color: #fa8904; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10pt; margin: 0px; padding: 0px;">श्री क्षेत्र सप्तश्रृंगी ग़ड स्थान महात्म्य</span></div>
<div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">सप्तश्रृंगी गडावर अनंत कालापासून महामाया आदीशक्त्तीचे वास्तव्य आहे.तिच्या दर्शनासाठी व मनोवांछीत फलप्राप्तीसाठी</span></div>
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">अनेक थोर तपस्वी , महामुनी , संत , महंत, आणि भक्त गडावर आल्याचे उल्लेख आढळतात.</span></div>
</div>
</div>
</td></tr>
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;"><div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<img border="0" height="257" src="http://saptashrungi.org/photo/S%20Gad.jpg" style="border: 0px; margin: 0px; padding: 0px;" width="386" /></div>
</td></tr>
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;"><div align="justify" style="padding: 0.5em 25px 0.5em 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">प्रभु रामचंद्र वनवासात असतांना काही दिवस नाशिक पंचवटी येथे थांबले असताना सितामाई सोबत श्री. भगवतीच्या दर्शनास आल्याचा उल्लेख आढळतो.सप्तश्रृंग गड हा पुर्वी दंडकारण्याचा भाग होता. मार्कण्डेय ऋषी , पाराशर ऋषी ई. याच ठीकाणी तपश्चर्या केल्याचा उल्लेख आढळतो. संत गाडगे महाराज ही समाज प्रबोधन करत करत गडावर थांबल्याचा उल्लेख आहे. देवीचे परमभक्त संत दाजीबा महाराज यांचेही गडावर वास्तव्य होते. त्यांचे शिष्य पट्टेकर महाराज हे सप्तश्रृंग देवीचे परमभक्त होते. त्यांच्याच प्रेरणेने देवस्थानाने दाजीबा महाराजांच्या समाधी मंदीराचा जिर्णोद्धार केला आहे.</span></div>
<div align="justify" style="padding: 0.5em 25px 0.5em 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">ज्ञानेश्वरांची कुलस्वामिनी ज्ञानेश्वरीच्या 18व्या अध्यायामधील एका ओवीत संत ज्ञानेश्वरांचे पिताजी विठ्ठलपंत सप्तश्रृंग गडावर आपल्या कुलदेवतेचे दर्शन घेण्यासाठी गेले होते.तिथे भट्टाचर्यांवर हल्ला करुन बेजार करुन टाकले.संत निवृत्तीनाथांच्या भजन मालिकेत पहिल्या सात अभंगात संत नामदेवांनी सधु संतांच्या नात्या गोत्यांचे वर्णन केले आहे.संत निवृत्तीनाथ पांडुरंगाची आळवणी करताना म्हणतात</span></div>
<div align="left" style="padding: 0.5em 25px 0.5em 0px;">
<span class="h4" style="margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">आता खरे चला तुम्ही सप्तश्रृंगा|<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />कार्य पांडुरंगा कार्य सिद्धीस न्यावे ॥</strong></span></div>
<div align="justify" style="padding: 0.5em 25px 0.5em 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">सप्तश्रृंग माता ही निवृत्तीनाथा कुलस्वामिनी,संत ज्ञानेश्वर नामदेव व मुक्ताबाई या लहान भावंडांनी त्या पुर्वीच समाधी घेतली होती. सहाजिकच निवृत्तीनाथांना समाधी घेण्याची घाई झाली म्हणुन तीन दिवस गडावर येउन ध्यानस्त बसले. शिव अवतारी हा संत भगवतिची परवानगी घेण्यासाठी गडावर आला होता. निवृत्तीनाथांची हाक ऐकुन पांडुरंग गरुडावर आरुढ होउन गडावर आले होते.याचा उल्लेख ही शके बाराशे बारोत्तरीत आहे.या योगिनीची परवानगी घेउन संत निवृत्तीनाथ शेवटी त्र्यंबकेश्वरी जाउन समाधीस्त झाले.</span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-41241010079770929372014-01-11T23:25:00.002-08:002014-01-11T23:25:07.902-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<table class="contentpaneopen" style="background-color: white; border: none; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td class="contentheading" style="color: #7c882a; font-size: 1.7em; font-weight: bold; line-height: 1.8em; margin: 0px; padding: 0px; width: 166px;" width="100%">गडावर जाण्याचा मार्ग</td></tr>
</tbody></table>
<table class="contentpaneopen" style="background-color: white; border: none; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;" valign="top"><table border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="color: #333333; font-size: 1em; margin: 0px; padding: 0px; width: 0px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;"><div style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">नाशिकच्या उत्तसेस ६५ कि.मी. अंतरावर सह्याद्री पर्वताच्या पुर्व पश्चिम रांगेत डोंगर पठारावर समुद्र सपाटीपासून ४६०० फुट उंचीवर हे ठिकाण आहे. येथील निसर्ग सौंदर्य व भक्तीने भारावलेले वातावरण भाविक व पर्यटकांना नेहमीच आकर्षित करेत. सप्तश्रृंग गडाच्या पुर्वेला असलेल्या मर्केंण्डेय डोंगर गडाच्या दक्षिणेला असलेले गणेश मंदिर व सतीचा कडा आजूबाजूची बारमाही पाण्याने तुडूंब भरलेली धरणे हे ही परिसराचे आकर्षण होय.</span></div>
<div align="left" style="margin: 0px; padding: 0px;">
</div>
</div>
</div>
</td></tr>
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="margin: 0px; padding: 0px;"><div style="padding: 0.5em 0px;">
<br /></div>
<div style="padding: 0.5em 0px;">
<img border="0" height="288" src="http://saptashrungi.org/photo/gad.JPG" style="border: 0px; margin: 0px; padding: 0px;" width="384" /></div>
<div style="padding: 0.5em 0px;">
<br /></div>
</td></tr>
<tr style="margin: 0px; padding: 0px;"><td style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;"><div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<div align="left" style="padding: 0.5em 0px;">
<span style="font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">या ठिकाणी भाविकांना येण्यासाठी नाशिक येथून सप्तश्रृंग गडावर येता येते. गुजरात राज्यातून भाविक सातपुरा कनाशी, अभोणा मार्गे सप्तश्रृंग गडावर येतात.</span></div>
</div>
<div style="margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<div align="left" style="padding: 0.5em 0px;">
<span style="font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">सप्तश्रृंग गडावर आल्यावर उजवीकडे देवीच्या मंदिराकडे जाण्याचे प्रवेशद्वार आहेत. येथून ५०० पाय-या चढून वर गेल्यावर डोंगराच्या कपारीत ८ फूट उंचीची शेंदूरचर्चित रक्तवर्णीय अशी महामाय स्वयंभू सप्तश्रृंग मातेचे दर्शन घडते. जगदंबेचे दर्शन झाल्याबरोबर मन प्रसन्न होते. भक्तांचा थकवा नाहीसा होतो. श्री भगवतीचे १८ हात असून तिला अष्टभुजा असेही म्हणतात. प्रत्येक हातामध्ये तिने वेगवेगळे आयुधे धारण केलेली आहेत. श्री भगवतीचे मूर्ती ८ फूट उंचीची असल्याने तिला अकरा वार साडी लागते व चोळीला तीन खण लागतात. डोक्यावर मुकुट, कानात कर्णफुले, नाकात नथ, गळयात मंगळसुत्र व पुतळयाचे गाठले, कमरेला कमरपट्टा, पायात तोडे असे अलंकार अंगावर घालण्यात येतात.</span></div>
</div>
</td></tr>
</tbody></table>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-20115070709546543132014-01-11T23:23:00.004-08:002014-01-11T23:23:51.737-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="center" style="background-color: white; color: #e3371b; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;">
<span class="h4" style="color: #fa8904; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12pt; margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="color: #333333; margin: 0px; padding: 0px;">श्री क्षेत्र सप्तश्रृंगी ग़ड स्थान महात्म्य</strong></span></div>
<div align="center" style="background-color: white; color: #e3371b; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div align="left" style="background-color: white; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px; text-align: center;">
<img border="0" height="226" src="http://saptashrungi.org/photo/Saptashrung%20Gad.jpg" style="border: 0px; margin: 0px; padding: 0px;" width="340" /></div>
<div align="left" style="background-color: white; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">प्राचीन काळापासुन मांनव शक्तिची उपासना करीत आहे. मानवी जिवनात शक्ति उपासनेला विशेष महत्तव आहे. श्री जगदंबेची ५१ पिठे भुतलावर असुन उपासकांना त्यापासुन लाभ झाला आहे. </span></div>
<div align="justify" style="background-color: white; color: #333333; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<span class="pro2001" style="margin: 0px; padding: 0px;">या शक्तीपिठांपैकी महाकाली, महालक्ष्मी, महासरस्वती या तिन्ही स्थानांचे त्रिगुणात्मक साक्षात ब्रम्ह स्वरुपीणी धर्मपीठ ओंकार स्वरुप आधिष्ठीत आहे. आणि तेच म्हणज़े सप्तश्रृंग गडावरील श्री. सप्तश्रृंगी देवी होय. दुष्ट शक्तींच्या नाशानंतर विसावा घेण्यासाठी देवीने या गडावर वास्तव्य केले. </span><span class="pro2001" style="margin: 0px; padding: 0px;">सप्तश्रृंगीचे पुराण काळापासुन असलेले महातम्य लक्षात घेता या देवीची स्वयंभु अशी मुर्ती असुन नवनाथ सांप्रदायातुन नाथापासुनचा कालावाधी स्पष्टपणे सांगता येतो. साबरी कवित्व अर्थात मंत्र शक्ती ही देवी सप्तश्रृंगीच्या आशीर्वादाने नाथांना प्राप्त झाली. उत्तरोत्तर काळात संत निवृत्तीनाथ, संत ज्ञानेश्वर , पेशवे सरकार, दाभाडे, विंचुरकर, होळकर इत्यादी देवी भक्तांचा या पिठाशी अगदी जवळचा संबंध होता असे दिसुन येते.</span></div>
<div align="justify" style="background-color: white; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<span class="h4" style="color: #fa8904; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10pt; margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="color: #333333; margin: 0px; padding: 0px;">पुर्ण पिठ सप्तश्रृंगी गड</strong></span></div>
<div align="justify" style="background-color: white; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<span style="font-size: small; margin: 0px; padding: 0px;"><span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">पुर्वी दक्षाने बृहस्पतीराव या नावाचा मोठा यज्ञ केला. या यज्ञात शंकराला न बोलवता सर्व देवांना बोलवले. शिवपत्नी सती या यज्ञाला आमंत्रण नसतांना गेली. यज्ञात शिवाला हबीरभाग दिला गेला नाही. त्यामूळे सतीने रागाने यज्ञात उडी घेतली. शंकराला हे कळाल्यानंतर त्याने यज्ञात विध्वंस केला. सतीचे कलेवर हातावर घेउन श्री. शंकर त्रेलोक्यात हिंडु लागले. ही स्थिती पाहून विष्णुने सुदर्शन चक्र सोडले व सतिच्या शरीराचे ५१ तुकडे ठिकठिकाणी पडले. हिच ५१ शक्तीपीठे म्हणुन गणली जाउ लागली.</span></span></div>
<div align="justify" style="background-color: white; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<span style="font-size: small; margin: 0px; padding: 0px;"><span class="pro2001" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 8pt; margin: 0px; padding: 0px;">महाराष्ट्रात शक्तीची साडेतीन पीठे आहेत. कोल्हापुरची महालक्ष्मी, तुळजापुरची महासरस्वती, माहुरची महाकाली आणि वणी ची सप्तश्रृंगी देवी आहे. परंतु आदी शक्तीचे मुळ स्थान सप्तश्रृंग गड हेच होय. ओकारातील मकार पुर्ण रुप होऊन सप्तश्रृंग गडावर स्थिरावला म्हणुन हेच मुळ रुप आणि हिच आदिमाया. अठरा हातांची ही महिषासुर मर्दिनी श्री. महालक्ष्मी देवी, श्री. महाकाली व श्री. महासरस्वती होय. या त्रियुगणात्म्क स्वरुपात आद्यस्वयंभु शक्तीपीठ म्हमणुण श्री. सप्तश्रृंग देवीचा उल्लेख पोरणिक ग्रंथातुन आढळतो.</span></span></div>
<div align="center" style="background-color: white; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px 25px 0px 0px;">
<span style="font-family: Verdana; margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><div align="center" class="MsoNormal" style="margin: 0in 0in 0pt; padding: 0.5em 0px;">
<br /></div>
</strong></span></div>
</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-82458992544265295172014-01-11T23:23:00.002-08:002014-01-11T23:23:23.031-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="center" style="background-color: white; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><div class="MsoNormal" style="margin: 0in 0in 0pt; padding: 0.5em 0px;">
<span style="margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="font-size: 18pt; margin: 0px; padding: 0px;"><span style="font-family: Times New Roman; margin: 0px; padding: 0px;">|| </span></span></strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="font-family: Mangal; font-size: 18pt; margin: 0px; padding: 0px;">आईसाहेब</span></strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="font-size: 18pt; margin: 0px; padding: 0px;"><span style="font-family: Times New Roman; margin: 0px; padding: 0px;"> ||</span></span></strong></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin: 0in 0in 0pt; padding: 0.5em 0px;">
<span style="font-family: Times New Roman; margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong></span></div>
<span style="font-family: Times New Roman; margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong></span><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="font-size: 18pt; margin: 0px; padding: 0px;"><img border="0" height="226" src="http://saptashrungi.org/photo/aai.jpg" style="border: 0px; margin: 0px; padding: 0px;" width="340" /> </span></strong></strong></div>
<div align="center" style="background-color: white; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 21px; margin: 0px; padding: 0px;">
<strong style="background-color: #dcb2a7; margin: 0px; padding: 0px;">सर्वमंगलमंगल्ये शिवे सर्वार्थसाधिके । शरण्ये त्र्यम्बके गौरि नारायणि नमो<span class="p97so4rj0z" id="p97so4rj0z_1" style="border-left-color: transparent; border-right-color: transparent; border-style: solid; border-top-color: transparent; border-width: 1px; color: #009900; cursor: pointer; display: inline !important; float: none; font-weight: normal; list-style: none; margin: 0px; padding: 0px; text-align: left; text-decoration: underline;">s</span>स्तु ते ॥ <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />शरणागतदीनार्तपरित्राणपरायणे । सर्वस्यार्तिहरे देवी नारायणि नमोsस्तु ते ॥ <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />सर्वस्वरुपे सर्वेशे सर्वशक्तिसमन्विते । भयेभ्यस्त्राहि नो देवी दुर्गे देवी नमोsस्तु ते ॥ <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />भयेभ्यस्त्राहि नो देवी दुर्गे देवी नमोsस्तु ते ॥</strong></div>
</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-56813178439917965822014-01-11T23:22:00.001-08:002014-01-11T23:22:07.964-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h1 class="firstHeading" id="firstHeading" lang="mr" style="background-image: none; border-bottom-color: rgb(170, 170, 170); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; font-family: 'Lohit Marathi', sans-serif; font-size: 1.6em; line-height: 1.2em; margin: 0px 0px 0.1em; overflow: hidden; padding-bottom: 0px; padding-top: 0px;">
<span dir="auto" style="background-color: #ffd966;"><i><u><span style="color: magenta;">सप्तशृंगी देवी</span></u></i></span></h1>
<div id="bodyContent" style="font-family: 'Lohit Marathi', sans-serif; font-size: 0.8em; line-height: 1.5em; position: relative; width: 1120px;">
<div id="contentSub" style="color: #545454; font-size: 11px; line-height: 1.2em; margin: 0px 0px 1.4em 1em; width: auto;">
</div>
<div class="mw-jump" id="jump-to-nav" style="height: 0px; margin-bottom: 1.4em; margin-top: -1.4em; overflow: hidden; zoom: 1;">
<a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80#mw-navigation" style="background-image: none; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; color: #0b0080; text-decoration: none;"></a><a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80#p-search" style="background-image: none; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; color: #0b0080; text-decoration: none;"></a></div>
<div class="mw-content-ltr" dir="ltr" id="mw-content-text" lang="mr" style="direction: ltr;">
<div class="thumb tright" style="clear: right; float: right; margin: 0.5em 0px 1.3em 1.4em; width: auto;">
<div class="thumbinner" style="background-color: #f9f9f9; border: 1px solid rgb(204, 204, 204); font-size: 12px; overflow: hidden; padding: 3px !important; text-align: center; width: 222px;">
<a class="image" href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%9A%E0%A4%BF%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%B0:%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG" style="background-image: none; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; color: #0b0080; text-decoration: none;"><img alt="" class="thumbimage" height="391" src="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/mr/thumb/8/8b/%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG/220px-%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/mr/thumb/8/8b/%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG/330px-%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/mr/thumb/8/8b/%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG/440px-%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG 2x" style="border: 1px solid rgb(204, 204, 204); vertical-align: middle;" width="220" /></a><div class="thumbcaption" style="border: none; font-size: 11px; line-height: 1.4em; padding: 3px !important; text-align: left;">
<div class="magnify" style="background-image: none !important; background-position: initial initial !important; background-repeat: initial initial !important; border: none !important; float: right; margin-left: 3px;">
<a class="internal" href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%9A%E0%A4%BF%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%B0:%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG" style="background-image: none !important; background-position: initial initial !important; background-repeat: initial initial !important; border: none !important; color: #0b0080; display: block; text-decoration: none;" title="मोठे करा"><img alt="" height="11" src="http://bits.wikimedia.org/static-1.23wmf8/skins/common/images/magnify-clip.png" style="background-image: none !important; background-position: initial initial !important; background-repeat: initial initial !important; border: none !important; display: block; vertical-align: middle;" width="15" /></a></div>
सप्तशृंगी देवी</div>
</div>
</div>
<div style="line-height: 1.5em; margin-bottom: 0.5em; margin-top: 0.4em;">
<span style="background-color: #6fa8dc;"><span style="color: #741b47;">साडेतीन पीठांपैकी एक दैवत.</span></span></div>
<div style="line-height: 1.5em; margin-bottom: 0.5em; margin-top: 0.4em;">
<span style="background-color: #6fa8dc;"><span style="color: #741b47;"><a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%A8%E0%A4%BE%E0%A4%B6%E0%A4%BF%E0%A4%95_%E0%A4%9C%E0%A4%BF%E0%A4%B2%E0%A5%8D%E0%A4%B9%E0%A4%BE" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="नाशिक जिल्हा">नाशिक जिल्ह्यातील</a> <a class="mw-redirect" href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B5%E0%A4%A3%E0%A5%80" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="वणी">वणी</a> येथे सप्तशृंगी देवीचे मंदिर आहे. पुराणात उल्लेखलेल्या १०८ पीठांपैकी महाराष्ट्रात असलेल्या देवीची साडेतीन पीठांपैकी एक आहे. ते कोल्हापुरात (करवीर) आहे. कोल्हापूरची <a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A4%B9%E0%A4%BE%E0%A4%B2%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A5%80" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="महालक्ष्मी">महालक्ष्मी</a>, तुळजापूरची <a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%A4%E0%A5%81%E0%A4%B3%E0%A4%9C%E0%A4%BE%E0%A4%AD%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A5%80" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="तुळजाभवानी">महासरस्वती</a>, माहूरची <a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B0%E0%A5%87%E0%A4%A3%E0%A5%81%E0%A4%95%E0%A4%BE" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="रेणुका">महाकाली</a> व वणीची <strong class="selflink">सप्तशृंगी देवी</strong>. हिच्या दर्शना साठी देशभरातुन भाविक येतात. <a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B8%E0%A4%B9%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%80" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="सह्याद्री">सह्याद्री</a> पर्वताच्या पूर्व पश्चिम रांगेत समुद्र सपाटी पासून ४६०० फूट उंची पर्यंतच्या डोंगरपठारावरील <a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80%E0%A4%9A%E0%A5%80_%E0%A4%B8%E0%A4%BE%E0%A4%A1%E0%A5%87%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8_%E0%A4%AA%E0%A5%80%E0%A4%A0%E0%A5%87" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="देवीची साडेतीन पीठे">साडेतीन शक्तीपीठा</a> पैकी <a class="new" href="http://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%85%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A7%E0%A4%AA%E0%A5%80%E0%A4%A0&action=edit&redlink=1" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="अर्धपीठ (पान अस्तित्वात नाही)">अर्धपीठ</a> म्हणजे सप्तशृंगीदेवी. १८ हातांच्या या <a class="new" href="http://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%AE%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%B7%E0%A4%BE%E0%A4%B8%E0%A5%81%E0%A4%B0&action=edit&redlink=1" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="महिषासुर (पान अस्तित्वात नाही)">महिषासुर</a> मर्दिनीच्या दर्शना साठी देशभरातुन भाविक येतात.</span></span></div>
<div style="line-height: 1.5em; margin-bottom: 0.5em; margin-top: 0.4em;">
<span style="background-color: #6fa8dc;"><span style="color: #741b47;">सप्तशृंगगडाच्या पायथ्याशी असलेल्या दरेगाव या गावात उत्तम <a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%96%E0%A4%B5%E0%A4%BE" style="background-image: none; text-decoration: none;" title="खवा">खवा</a> मिळतो.<sup class="reference" id="cite_ref-1" style="unicode-bidi: -webkit-isolate;"><a href="http://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80#cite_note-1" style="background-image: none; text-decoration: none;">[१]</a></sup></span></span></div>
</div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-wd8SVqmwWEg/UtJCAqN27RI/AAAAAAAAADE/Tcp8rsGqZVo/s1600/337px-%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-wd8SVqmwWEg/UtJCAqN27RI/AAAAAAAAADE/Tcp8rsGqZVo/s1600/337px-%E0%A4%B8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B6%E0%A5%83%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%80_%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%80.JPG" height="400" width="225" /></a></div>
</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-20859655329999889702014-01-11T09:18:00.001-08:002014-01-11T09:18:59.995-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-L_UsdFpNiPY/UtF8gvOieoI/AAAAAAAAAC0/_Aa_WxLDweI/s1600/12.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-L_UsdFpNiPY/UtF8gvOieoI/AAAAAAAAAC0/_Aa_WxLDweI/s1600/12.jpg" height="480" width="640" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
एक आमच्या वणीची सायंकाळ </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
मनाला खूप काही सांगून जाते<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br /></div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-36922314699149284852014-01-11T08:43:00.001-08:002014-01-11T08:43:50.283-08:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-irgM7UsvnWM/UtF0OLXnD1I/AAAAAAAAAAk/HxK0N-TaOXg/s1600/299049_192429550896632_1873721315_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-irgM7UsvnWM/UtF0OLXnD1I/AAAAAAAAAAk/HxK0N-TaOXg/s1600/299049_192429550896632_1873721315_n.jpg" height="400" width="300" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-_YVCCXBFB04/UtF0PMKA2-I/AAAAAAAAAAw/VXuaW9dwl_Q/s1600/936841_316516261811857_1330629976_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-_YVCCXBFB04/UtF0PMKA2-I/AAAAAAAAAAw/VXuaW9dwl_Q/s1600/936841_316516261811857_1330629976_n.jpg" height="265" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-GFGdshsKXP4/UtF0NY1mWYI/AAAAAAAAAAc/Ken59ICG6ZA/s1600/1451403_359580254186449_1453098190_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-GFGdshsKXP4/UtF0NY1mWYI/AAAAAAAAAAc/Ken59ICG6ZA/s1600/1451403_359580254186449_1453098190_n.jpg" height="400" width="225" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-rJtMthF16wc/UtF0Oes365I/AAAAAAAAAAo/s0-DFonkUlg/s1600/2904709068_2e7dea469f_z%E0%A4%B5%E0%A4%A3%E0%A5%80.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-rJtMthF16wc/UtF0Oes365I/AAAAAAAAAAo/s0-DFonkUlg/s1600/2904709068_2e7dea469f_z%E0%A4%B5%E0%A4%A3%E0%A5%80.jpg" height="145" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-7rfsoy4x3dI/UtF0QLM4DaI/AAAAAAAAAA4/quR2inqjsjY/s1600/IMG_1973%E0%A4%B5%E0%A4%A3%E0%A5%80.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-7rfsoy4x3dI/UtF0QLM4DaI/AAAAAAAAAA4/quR2inqjsjY/s1600/IMG_1973%E0%A4%B5%E0%A4%A3%E0%A5%80.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
वणी </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6646420360318312566.post-30531233551739332562014-01-09T04:52:00.000-08:002014-01-09T04:52:39.711-08:00pic<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Vani<a href="http://4.bp.blogspot.com/-UTrwGLVZEF0/Us6Zz19k8XI/AAAAAAAAAAM/KxCfBtZBOqs/s1600/13890989780631.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-UTrwGLVZEF0/Us6Zz19k8XI/AAAAAAAAAAM/KxCfBtZBOqs/s1600/13890989780631.jpg" height="212" width="320" /></a></div>
Ek sundar lahas Gav ahe tyat Gavat Amhi Vanikar Ek jutine rahato<br />
Aai Bhagwati amchi kuldevat ahe ani tya mule ya Gavala sarv sukh prapt jale<br />
Ahe<br />
Plz ekda tari amchy Gavala Bhet dya<br />
Mivanikar</div>
mivanikarhttp://www.blogger.com/profile/17063186894190924178noreply@blogger.com0